Ráno v Brezne teplomer ukazoval -15 stupňov, po príchode do Starého Smokovca sme sa tešili z jasnej modrej oblohy - ako konštatovala šéfka klubu, Tatry nás ešte nikdy nesklamali. Spoločné foto, prvé zábery na zasnežené štíty Tatier a hor sa na lanovku (zdatnejší peši). Znova sa potvrdilo, že je
fajn, keď prichádzame už ráno - môžeme si v pohode (bez návalu návštevníkov, ktorý si užijeme popoludní) prezrieť práce, ktoré sochári vytvorili prvé dva dni na tému svetové sochárstvo a voľná téma. Z ľadového zakliatia sa nám ukazuje krása šikmej veže v Pise, ľadová dedina, hlava mamuta či slona, súboj srdca a rozumu a ďalšie...
Tento rok sa nachádzajú vedľa seba hneď dve veľké kopuly: jedna skrýva ľadový skvost Tatranský dóm a v druhej je 5m vysoká medvedica s 2 mláďatami a okolo pracujú súťažné tímy na téme 3. dňa - mýty a legendy. Vidíme tu už náznak draka, Neptúna, či blúdiaceho Holanďana.
V druhej kupole v úžase obdivujeme majstrovské dielo - Tatranský dóm. Jeho autori sa nechali inšpirovať historickými pamiatkami zo Spiša. Kocháme sa krásou vytesaných sôch Panny Márie s Ježiškom, ďalších svätých, či socha majstra Pavla z Levoče. Na toto dielo bolo spotrebovaných 90 ton ľadu. Keď sa dostatočne vynadívame na ľadovú krásu, rozhodneme sa na túru k Rainerovej chate, kde obdivujeme prácu chatára Petrasa - snehový Betlehem. Počasie nám praje, tak sa vyberieme popri vodopádoch Studeného potoka na Bílikovu chatu. Cestou fotíme a fotíme tak, ako si to žiada majestátna zimná krása našich veľhôr.
Znovu môžeme na záver len poďakovať prírode, že nám dopriala také krásne a pohodové počasie.
