OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: N. Boca - rozhľadňa
KEDY: 03.06.2023 (sobota)
MIESTO: autobusová á stanica
ZRAZ: 8,20 hod. odchod autobusu
OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: N. Boca - rozhľadňa
KEDY: 03.06.2023 (sobota)
MIESTO: autobusová á stanica
ZRAZ: 8,20 hod. odchod autobusu
Náš
turistický klub bol hlavným dlhoročným
organizátorom Cesty rozprávkovým
lesom. Po úspešnom 40. ročníku v r. 2022 sme slávnostne odovzdali
symbolický kľúč od nášho rozprávkového lesa do rúk primátora a mesta.
V sobotu
27. mája mesto zorganizovalo Cestu rozprávkovým lesom a keďže nie je
jednoduché zabuchnúť dvere za dlhoročným podujatím, radi sme prijali prosbu
organizátorov, aby sme pripravili dve stanoviská. Ráno sme vyšli na naše
stanovisko na Šajbe, pripravili tunel a loptičky s vedierkami
a nasledovala kozmetická úprava šašov či lesných škriatkov. Sotva sme sa
stihli obliecť, už kráčali prví malí návštevníci (ešte nebolo ani 9 hodín).
A potom to už plynule pokračovalo až do pol 12. Sotva sme sa stíhali
v kratučkých pauzách napiť a zregenerovať sily. Napriek tomu, že
naša šesťčlenná skupinka mala dokopy 437
rokov, so cťou sme podujatie zvládli.
Taktiež
nový organizátor úspešne realizoval CRL a stal sa platným nástupcom nášho
podujatia.
Keďže pod našou taktovkou
účastníci dostali za odmenu kúpanie v Dolnej Strehovej (cestu
a vstupenku mali zdarma), pozvala predsedníčka účastníkov na druhý deň na
malé občerstvenie .
Náš turistický klub má záujem, aby jeho členovia či priaznivci turistiky poznávali prírodu či históriu na celom Slovensku. Preto sme v sobotu 20. mája mali naplánovaných viac cieľov, ktoré sme chceli absolvovať. Prvá zastávka bola v obci Žibritov neďaleko Krupiny, kde sa nachádzajú päťuholníkové hranoly z andezitu, ktoré vznikli sopečnou činnosťou pred miliónmi rokov. Niektoré z týchto stĺpov dosahujú výšku až 6 metrov, na jednom z nich sa nachádzajú zvyšky pradávnych znakov . Podľa všetkého by malo ísť o slovanskú verziu starokeltského písma. Z centra obce sme sa po zelenej značke (ktorá oznamovala, že sa ku štangarígľom dostaneme za 30 minút). Kráčali sme po zarastenom chodníku, na ktorom sa spočiatku nachádzala aj zelená značka. Po dlhšom čase sa však značka stratila a my sme sa ocitli na lúke, kde nič nenaznačovalo prítomnosť tejto prírodnej atrakcie. Tak sme sa vrátili späť, na chodníku sme objavili drevenú tabuľku so sotva čitateľným nápisom štangarígle, Vytešení sme vykračovali po značke, pokiaľ sme neprišli k močaristej lúke, kde sme objavili značku až pri potoku. Lavička cez potok bola čiastočne odhnitá a ponorená v prudkom vodnom toku. Mužnejšia časť turistov prevalila do potoka skalu, po ktorej sme prechádzali na druhú stranu (žiaľ, aj s úrazmi – premočení, či narazený lakeť). Natrafili sme na chodník so zelenou značkou (ktorá vari pamätá aj Franz Jozefa) a hľadali náš cieľ. Náš obetavý šofér Jarko v predstihu prebehol po chodníku nejaký kilometer navyše a vrátil sa späť bez kladného výsledku. Nakoniec sme sa temer po troch hodinách túlania rozhodli, že hľadanie bralcov oželieme.
Našou
ďalšou zastávkou bola Krupina a prehliadka strážnej veže Vartovka - táto vyhliadková
veža bola postavená v roku 1564, má výšku 13 metrov a stojí na vrchu Stražavár
v nadmorskej výške 380 m n.m. Cesta je výborne značená orientačnými tabuľami –
z parkoviska to bolo len 1700 m. Napriek blúdeniu v Žibritove sme sa
vybrali na vežu a neoľutovali sme. Je z nej krásny výhľad do širokého
okolia, je tam posedenie aj možnosť opekania.
Naša posledná zastávka bola pri bývalom kláštore
v Bzovíku. Bzovícky kláštor s cistercitským opátstvom bol založený okolo
roku 1130. Z kláštora sa neskôr stala obranná pevnosť. Celý areál je
postupne konzervovaný, aby sa zachoval pre budúce generácie. Kláštor je celý
opevnený, má štyri strážne veže
a okolo sa nachádza vodná priekopa. V areáli je zachovaná kaplnka.
Napriek mnohým nevhodným zásahom (železné zárubne, točité schody,..) panuje
v areáli pokoj a dobrá atmosféra – asi duchovia opátov chránia stále
pocestných.
Už
v minulom roku sme si dali do plánu činnosti túru – Náučný chodník
chotárom obce Heľpa. Autobus nás
vyložil až na konečnej, takže sme si ušetrili časť cesty z hlavnej cesty
po asfaltke k začiatku náučného chodníka. S radosťou sme privítali
ponuku našej členky Majky a zároveň aj rodáčky z Heľpy, že nás
chodníkom prevedie.
Po
celej ceste nás oboznamovala s históriou obce aj vzniku náučného chodníka.
Chodník má 10 zastavení, na ktorých sa dozvedáme o trase náučného
chodníka, miestopisných názvoch, histórii baníctva, uhliarstva,.... Chodník
spočiatku stúpa len mierne, od tretej zastávky však stúpame ostrejšie. Naskytujú sa nám krásne výhľady do okolitej
krajiny, na hrebeň Nízkych Tatier . Po dosiahnutí najvyššieho bodu
chodníka sme si dopriali občerstvenie
na heľpiansky spôsob – Majka nám pripravila rôzne pochúťky – domácu slaninku,
klobásku,... Škoda len, že tu nie je žiadna lavička, či nedajbože aj stôl.
Pokračovanie
chodníka je už príjemnejšie, postupne schádzame dolu – okolo nás krásna májová
zeleň bukovej hory. Z lesného chodníka prechádzame na betónový, čo už začínajú
pociťovať aj naše nohy.
S túrou
sú všetci spokojní, ďakujeme Majke za jej ochotu. Na záver sme len
skonštatovali, že to, čo na chodníku najviac chýba je, že na niektorých
zastaveniach by lavica či stôl potešili
a na zastavení č. 9 je síce
prístrešok, ale pod ním by iste každý privítal
stôl a lavice na sedenie.
V mesiaci
máji si spomíname na nášho najstaršieho člena (milo volaného Benjamínko) Mateja
Chovanca a na jeho pamiatku ideme na jeho obľúbenú túru – Chodníkom Mateja
Chovanca ku prameňu Ipľa – teraz už IX. ročník.
Pri prameni Rimavice prvé spoločné foto
a potom kráčame obecnou ulicou
popri malebných
a zachovalých dreveniciach či studni,
kde sa už natáčalo niekoľko filmov (Zemianska česť, Zbojnícka mladosť,...). Na
lúkach a briežkoch okolo kvitnú sirôtky, podbeľ či žlté záružlie. Len
čerešňa, pod ktorou nás naši chlapi v máji bozkávali, ešte svoje kvietky
nerozvila.
Počasie
nám praje, tak ideme náučným chodníkom na Čierťaž (1102 m n.m.), odkiaľ sa nám
naskytnú nádherné výhľady na zasnežený hrebeň Nízkych aj Vysokých Tatier
(Kriváň ako na dlani). Po krátkom oddychu pokračujeme chodníkom ku pamätníku
obetiam leteckého nešťastia z r. 1956. Sme pohoršení tým, ako niekto
poničil tabuľky s menami obetí a povyvracal zasadené stromky pri
každom mene. Celé miesto je
zdevastované.
Od
pamätníka je ku prameňu Ipľa len skok – tu sa rozložíme pod prístreškom, jedni
opekajú špekáčiky, iní konzumujú z bohatej ponuky od všetkých turistov
(hlavne od Zlatky, ktorá bude oslavovať čochvíľa svoje narodky)
a podaktorí si v horizontálnej polohe užívajú slnečné lúče
a zbierajú potrebný vitamín D.
Spiatočná
cesta nás zavedie k pohostinstvu pri hlavnej ceste, ktoré je na radosť
zúčastnených po dlhom čase otvorené a my si môžeme dopriať zaslúžený
zlatistý mok. A navyše máme šťastie, že jeden z prítomných nám
vybaví, aby autobus zastal na Lome a my sme nemuseli
kráčať až na rázcestie k Sihle.
Veľká časť aktívnych
členov klubu sa zúčastnila na svadbe našich členov Majky a Majka. Napriek
tomu sa skupinka členov vybrala na vychádzku do okolia mesta. Jarka je 60-
ročná jubilantka a postarala sa o bohaté
občerstvenie.
Prajeme
jubilantke veľa zdravia, pohody a veľa krásnych zážitkov na turistike.
Piatok
5. mája sa stal svadobným dňom našich milých členov Majky Hanzlíkovej
a Majka Babniča – teraz už novomanželov Babničovcov.
NA SPOLOČNEJ CESTE ŽIVOTOM IM
PRAJEME VEĽA ŠŤASTIA, LÁSKY A VZÁJOMNÉHO POROZUMENIA.
A samozrejme
aj zdravé nohy na potulkách na našich turistických podujatiach.