nedeľa 24. apríla 2016

ČLÁNKY - 17.-20.04.2016 Dudince

Dudince – 17.-20.04. 2016

Už starí Rimania vedeli, že platí „ V zdravom tele zdravý duch“. Držiac sa tejto múdrosti  sa breznianski turisti vybrali upevňovať svoje  zdravie do kúpeľov v Dudinciach. V nedeľu 17. apríla nasadli do súkromných tátošov svojich kamarátov, aby  posilnili svoje telá v hoteli Jantár. Jantár má výbornú polohu, pretože sa nachádza na konci pešej zóny – v kúpeľnom meste a predsa mimo centra Dudiniec.
Hneď ako sme sa ubytovali, naplánovali si procedúry, šli sme sa prejsť do centra Dudiniec. Naše kroky smerovali najmä do hotela Diamant, kde sme chceli nájsť a pozrieť obraz našej kamarátky Lienky Simanovej (Slniečkovej), ktorý mal predstavovať symbol Dudiniec – vílu Dudinku. V nedeľu ani v utorok  sa nám ju nepodarilo objaviť (napriek úpornému úsiliu predsedníčky Elienky). Keď sme už stratili nádej, že ju objavíme, v stredu v deň odchodu sme dosiahli úspech – našla sa víla Dudinka a my sme sa s ňou hrdo fotili. Bolo nám len ľúto, že   je uložená v skrini a nemôžu ju obdivovať  aj ostatní návštevníci hotela .
V pondelok  (18. apríla) sme dopoludnia absolvovali liečebné procedúry  (mnohí si pochvaľovali škótske striky, či masáže, kúpanie v bazéne..), popoludní sme sa šli prejsť cez vinohrady k rímskym kúpeľom ( Sú to najznámejšie dudinské travertínové  útvary  nachádzajúce sa na   kamennej terase; do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Prezreli sme si park, hotely a liečebné domy a spravili sprievodnú fotodokumentáciu.
Na utorok po obede (mimochodom, stravu sme si väčšinou chválili a vychutnávali) sme si naplánovali výlet do obce Brhlovce, kde sa nachádzajú kamenné príbytky.
Potom nasledovala cesta  do Levíc, kde sme si prehliadli Levický hrad, ktorý vznikol v druhej polovici 13. storočia.  Pri prehliadke múzea nás  najviac upútala zariadená historická lekáreň s mažiarmi, decimálkami, krásnymi policami, či úžasná pokladnica.. zaujala nás tiež expozícia histórie cechov v Leviciach, či fotografie Laca Bielika z r. 1968.   Po prehliadke múzea sme si prezreli hradnú zrúcaninu a poniektorí si dopriali občerstvenie v Rotunde, nachádzajúcej sa v jednej z bášt.
Večer sme sa šli poprechádzať do vinohradov, navštíviť starého známeho Emila a ochutnať jeho vínko.
A už tu bol posledný deň nášho pobytu – streda 20. apríla. Po raňajkách sme sa pobalili, rozlúčili s hotelom a jeho príjemným personálom a vybrali sme sa na spiatočnú cestu. To nás ešte čakali dve zastávky – návšteva kláštora v Bzovíku a hradu Čabraď.
Kláštor v Bzovíku nás ohromil svojou tichou majestátnosťou – v každom rohu nádvoria štyri bašty – do každej sme nahliadli,  kostol, na nádvorí ruiny bývalého kláštora  (vznikol okolo r. 1130 – pôvodne to bol cisterciánsky kláštor, neskôr kláštor premonštrátov, v 16. stor. prestavaný na obranný hrad).
Lúčime sa posledným pohľadom na kamenného svedka histórie a pokračujeme cestou do Čabraďského Vrbovka, odkiaľ je pešia vychádzka na hrad Čabraď. Kráčame turistickým chodníkom po modrej značke – sme na rozpakoch, pretože ideme stále viac menej dolu kopcom (pokiaľ nám je známe, hrady stoja zväčša práve na kopci). Stíhame však cestou obdivovať kaňon a meandre riečky Litava. Keď už neveríme, že nejaký hrad nájdeme, ocitneme sa na krásnej lúke, nad ktorou sa na kopci vypínajú ruiny hradu Čabraď. Vychádzame k nemu po chodníku a nestačíme sa diviť, aký je rozľahlý a napriek tomu, že ho jeho posledný majiteľ podpálil (v r. 1812 ) je zachovaných veľa múrov, ktoré naznačujú, aký musel byť majestátny v časoch svojej slávy.
Tak ako sa hovorí v sprievodcovi po hrade:
HRDÝ...kedysi slávny, bol centrom života a chránil banské mestá
POKORENÝ .. upadol v nemilosť, strávený plameňom, odsúdený na zánik, zahalený v hmle zabudnutia
V NÁDEJI...povstal z mŕtvych, aby  vydal svoje svedectvo a zaskvel sa v plnej kráse
Nechce sa nám opustiť jeho múry, ale je čas ísť...
Prázdne žalúdky už nástojčivo  volajú po obžive, tak bystro vykročíme na spiatočnú cestu.
Naša posledná zastávka na ceste domov je v Devičom v motoreste, kde mienime nasýtiť naše žalúdky. To netušíme, že znova nasýtime aj naše zraky – motorest má krásnu drevenú výzdobu (plastiky čertov, zvierat, sochy, drevený betlehem), ale aj množstvo zvierat – prepelice, pávy, moriaky, divé kačky, kozy, rybky,...) – naozaj je kde oči popásť, či urobiť nejaké foto .. posúďte sami.
A na dôvažok ešte aj výborná strava a milá obsluha. Krásne štyri dni plné zážitkov máme za sebou.

..a to je hľadaná víla Dudinka

ČLÁNKY- 23.04.2016 - Dedečkova chata

Deň  Zeme – 23. apríl 2016 na Dedečkovej chate
Je sobota a včera (22. apríla) kalendár ukazoval, že je Deň Zeme. Breznianski turisti si naplánovali túru z Pohanského cez Diel ku Dedečkovej chate a späť cez Horné Lazy a Laznú.
Počasie nám vcelku praje – napriek predpovedi, že by už mali prísť zrážky, je síce polooblačno, ale príjemne. Po prvých fotografiách kráčame rozzelenenou lúkou popri kolibke a koníkovi, ktorý menšie deti vezie tým smerom, kam vedú aj naše kroky. Na Dieli si dáme krátky oddych a potom už kráčame popod vysielač. Vedie nás Samko, ktorý absolvoval túto cestu už včera so školou. Baby po ceste zbierajú liečivé kvietky prvosienok.
Pomaly prichádzame k Dedečkovej chate – víta nás spev a hudba. Spoločné foto a potom už pozeráme všetko naokolo – obrázky detí ku Dňu Zeme, prácu  šikovného drevorezbára, ale aj zariadenie chaty, ktorá ešte stále vonia novotou a vôňou dreva. Neodoláme ani oškvarkovým pagáčikom- doprajeme si ich do sýtosti.
Detí je tu ako smetí od najmenších batoliat – všetci sa bavia, užívajú si jarného slniečka a rôznych atrakcií.

Popoludní sa pomaly poberáme domov cez Horné Lazy a Laznú. Vpredu Samko, za ním malými nožičkami šikovne prepletá malý Paťko. Posledná zastávka a oddych na začiatku Laznej. Všetci sme spokojní s krásnym dňom. Našu spokojnosť však naruší   pri lavičkách nad nemocnicou  neporiadok, ktorý sa tam nachádza – plechovky, sklenené fľaše od alkoholu, plastové fľaše,.. vyberáme igelitky, rukavice a zbierame odpad po tzv. milovníkoch prírody, ktorý očividne svojským spôsobom oslávili Deň Zeme.  Zhodneme sa, že by   sa konečne mal  s takýmito ľuďmi urobiť poriadok.

streda 20. apríla 2016

ČLÁNKY - 16.04.2016 - brigáda na Máľuske

16.04.2016 – brigáda na Máľuske
V sobotu  16. apríla   len malá skupinka turistov vykračovala ponad Kaufland k svojmu cieľu- táborisko na Máľuske. Plánovaná bola brigáda, čo zrejme nepatrí k obľúbeným činnostiam niektorých členov. Cestou fotíme krásne rozkvitnuté kríky, kvietky – z jednej strany jar, z opačnej zasnežené svahy.
 Po príchode sme vyčistili ohnisko, vyzbierali odpad na lúke, vyhrabali lístie na lúke aj na chodníku vedúcemu k prameňu Tomo. Prameň sme vyčistili, aby si vodička mohla nájsť svoju cestu.

Po skončení brigády nastala opekačka slaniny, špekáčikov, ale aj cesnakového chlebíka. Spokojní a oddýchnutí sme sa vracali späť do domovov.

POZVÁNKY -30.04.2016 Boj za záchranu lesa

OZ KST TOMO Brezno pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky: 
Boj za záchranu lesa
brigáda na zber odpadu a čistenie lesa N. Tatry

dňa  30. apríla 2016 (sobota)

Odchod autobusu  8.00 hod. z námestia

Treba sa prihlásiť u p. Slavkovskej do 28.04.2016 do 10.00 hod.

POZVÁNKY- 23.04.2016 Dědečkova chata

OZ KST TOMO Brezno pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky: 
 
Pohanské - Dědečkova chata
dňa  23. apríla 2016 (sobota)

Odchod 8.10 hod. z autobusovej stanice (nást. 3)

pondelok 11. apríla 2016

ČLÁNKY - 09.04.2016 Michalová (cesnak)

Je sobota a napriek nepriaznivej predpovedi počasia kráča početná skupina breznianskych turistov  v Michalovej cez Hrable k svojmu cieľu – Pod Javor na medvedí cesnak. Vykračujeme lesnou cestou, niektorí majú šťastie, keď sa pristaví pri nich džíp a naloží toľkých turistov, koľko sa len zmestí a vyvezie nás až k cieľu. Tí so zdravotnými problémami v duchu blahorečíme šoférovi, ktorý nám takto pošetril kĺby. Tí menej šťastní musia trasu absolvovať po svojich. 

Každý si nazbiera voňavé listy medvedieho cesnaku, o ktorého liečivých účinkoch už vari počul či čítal každý (pomáha pri vysokom tlaku, cholesterole, pomáha celkovej jarnej očiste organizmu). Na spiatočnej ceste nám Samko spríjemňuje trasu vtipnými hláškami typu: ako sa povie po vychodňarsky moped (zaprdkalo, chlopa vzalo)....Fotíme aj kvietky deväťsilu, záružlia, či pľúcnika.

POZVÁNKY - 16.04.2016 Máľuska

OZ KST TOMO Brezno pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky: 

Kam:    Brezno - Máľuska (brigáda)  
Kedy:   dňa  16. apríla 2016 (sobota)
Zraz:    9,00 hod. pred televízorom


 

nedeľa 3. apríla 2016

POZVÁNKY - 09.04.2016 Michalová (medvedí cesnak)


OZ KST TOMO Brezno pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky: 
 Michalová (medvedí cesnak)
dňa  9. apríla 2016 (sobota)
Odchod 7.40 hod. z autobusovej stanice (nást. 9)

sobota 2. apríla 2016

ČLÁNKY - 02.04.2016 - vodopád pod Orlovou

Prvá aprílová sobota – breznianski turisti majú v pláne túru k Pohorelskému vodopádu na pamiatku bývalého podpredsedu, kamaráta, významného značkára, ktorú nazvali I. ročník Pochodu Janka Škrovinu k Pohorelskému vodopádu. Janko pre breznianskych turistov objavil tento krásny, vtedy zabudnutý kút slovenskej prírody a priviedol nás k nemu po prvý krát už na jar v r. 2010.
Mrazivé ráno nás vítalo pri nástupe na túru v Pohorelej. Nejeden z nás pohľadal v ruksaku čiapku, či rukavice. Po príhovore predsedníčky a úvodnej spoločnej fotografii kráčame cestičkou k nášmu cieľu. Cestou  vyhľadávame miesta, kde sa opiera slniečko, aby sme zohriali zmrznuté údy. Na briežku už   začínajú vykúkať súkvetia deväťsilu lekárskeho, miestami podbeľ, ale aj kúsky ľadu.
Na rázcestí Na ohrade (1042 m/m) sa občerstvíme a potom už kráčame lesným chodníčkom popri toku vody z Pohorelského vodopádu (1165 m). V duchu chválime tých, ktorý  vyčistili   chodník   od popadaných stromov (vlani bol prechod omnoho náročnejší a k vodopádu sme sa pre polom vôbec nedostali).
Asi po   pol hodine prichádzame k informačnej tabuli pri vodopáde pod Orlovou a schádzame upraveným chodníkom  (aj keď ešte zľadovateným) pod padajúce vody vodopádu. Dnes je plný vody a aj keď má len výšku 5 m, naskytuje sa nám krásny pohľad na jeho šumiaci spád.
Po celej trase nahor i späť sa kocháme nádhernými výhľadmi na zasnežený hrebeň Nízkych Tatier.
Po návrate do Pohorelej si v centre na lavičkách užívame teplého slniečka a čakáme na návrat dopravcu Miška (miesto ktorého prichádza Saška).

Turisti nalodení do tátoša Melanky ešte stihnú v Polomke skontrolovať kamaráta Jarka a oddýchnuť si v jeho záhrade. Malé pohostenie, radosť psíka Folly z návštevy ukončí tento úspešný deň.