V Brezne
v sobotu ráno hmla, ktorá by sa dala krájať. To nás však neodradilo
a autobusom sme sa vyviezli na Pohanské, odkiaľ sme chceli prejsť na
Dědečkovu chatu. Najskôr však nasledoval „záchvat“ fotenia – doliny sa kúpali
v hmle a z nich vystupovali okolité kopce, čarovné pohľady.
Potom spoločné foto a už kráčame chodníkom
smerom na Diel. Vpredu ako vodca vykračuje Samko a ostatní za ním.
Neponáhľame sa, užívame si krásne výhľady na hrebeň Nízkych Tatier – hore svieti
slniečko a dodáva ešte úžasnejší pohľad na jesennú prírodu – striedajú sa
tu farby od zelenej cez žltú až oranžovohnedú... Chodníkom popod retranslačku
a lyžiarsky vlek prichádzame až na chatu. Sme prví návštevníci, čo sa však
v priebehu dňa podstatne zmení –
vychádzka na Dědečkovu chatu sa stala akoby korzom pre Brezňanov. Vládne tu
pohoda, neodoláme ponuke koláčikov či langošov. Samko medzitým hľadá
a objavuje kešku.
Na spiatočnej ceste
vyzdvihneme Renátku, ktorá sa za nami vybrala aj napriek tomu, že je po
operácii bedrového kĺbu – super výkon. Krásny slnečný deň, ktorý nás nabil energiou.
