Túto sobotu kroky turistov viedli z Hronca na Hájny grúň . Po vystúpení z autobusu sme hneď vykročili z námestia po modrej značke, aby sme sa vyhli poludňajšej horúčave. Lastovičky na drôtoch už naznačovali, že sa jeseň priblížila míľovými krokmi, hoci slniečko a teplota tomu nenaznačovali.
Hájny Grúň sme si zvolili preto, aby sme sa poklonili pamiatke úžasného herca, majstra Ladislava Chudíka, rodáka z Hronca, ktorý sa ku svojmu rodisku vždy hrdo hlásil a aj jeho posledné prianie bolo, aby jeho popol bol rozptýlený na milovanom Hájnom grúni.Aj keď je táto túra nie dlhá, je dosť náročná, nakoľko na úseku 4 km je prevýšenie 350 m, čiže neustále do kopca. Občas sme si aj zašomrali, či si musel vybrať také miesto, ale keď sme dorazili na miesto jeho odpočinku a k pomníku, pochopili sme – nádherné výhľady na hrebeň Nízkych Tatier (pri jasnej oblohe jasne rozoznávame rotundu na Chopku ako aj vysielač na Dieli) či Rudohorie – naozaj krásne miesto.
Spiatočná cesta bola rovnako náročná na kolená aj prsty, veď platí známe turistické – koľko hore, toľko dole.
