Ahojte, kamaráti,
Nech čerti od vás smolu odnesú,
choroby nech stratia Vašu adresu.
Veľké príjmy, malé dane, ostatného primerane.
Pevné nervy, zdravé nohy,zdravé srdce,
by sme zdolávali naše kopce.
V Novom roku vám želám 53 týždňov pohody, 365 dní šťastia,
8.760 hodín bez starostí, 525.600 minút
zdravia a 31.536.000 sekúnd lásky
Dnes krásny dátum - 12.12.2020, naša skupinka sa vybrala na turistickú vychádzku do Medveďovskej doliny. Počasie nám celkom prialo, dokonca občas vykuklo aj slniečko. Príroda taká nepredvianočná bez snehu, ale pre nás je dôležité, že sme na čerstvom vzduchu a hýbeme sa. Zložíme sa u kamarátov na chalupe - využívame dobrodenie ich prístrešku, tu si pochutíme na tataráčiku s hriankami, rôznych nátierkach, klobáskach, syrových výrobkoch od výmyslu sveta. Prejdeme sa ešte smerom na Pohnilú, Melanka natrhá žeruchu, opatríme si kus čečiny na Vianoce a po uprataní lavíc sa vraciame domov. Ďalší pekný deň je za nami.
Keďže tradície treba dodržiavať a do prírody je zatiaľ dovolené chodiť, na výzvu predsedníčky si turisti nasadili Mikulášske čiapky a poď ho cez Dúbravku ku prístrešku na Rúry. Tu sa prestrel hodovný stôl (ani keby sa vytiahol obrúsok -stolček prestri sa). Jedál od výmyslu sveta - klobásky , kapusta, vajcia, tatarák, syry, koláčiky, proste čo hrdlo ráči. Chlapi sa postarali o oheň, aby sa tá "krajšia" časť klubu mohla zohriať. Ďalší pekný deň strávený v prírode.
Dnešná sobota nenaznačovala, že by mala byť niečím mimoriadna. Vystúpili sme z autobusu na Chvatimechu a po prvotnej fotodokumentácii sme sa vybrali turistickým chodníkom k nášmu cieľu - na chatu Bernardín. Netušili sme, aké nádherné divadlo si pre nás matka príroda naplánovala. Čím vyššie sme stúpali chodníkom, tým ohromujúcejší bol pohľad pred nami. Srieňou ozdobené ihličňany ako mladé nevesty zahalené do bielych ihličiek, ešte aj burina žiarila bielou krásou. Príroda nám dopriala nádherné divadlo - predčasné vianoce - žiarivo biela panenská príroda bola balzamom na dušu. Nedá sa nefotiť, jedno foto za druhým.
Pred Bernardínom k nám vybehla Ajša (symbol tejto chaty - bernardín), ďalšia fotodokumentácia. Pozdrav s majiteľom Robertom, potešenie z ďalšej prichádzajúcej turistickej skupinky. Po krátkom občerstvení a oddychu kráčame do Hronca, kde už síce nepanuje zimná pohoda, ale krásne výhľady očarujú naďalej.
Sobotňajšie ráno bolo
mrazivé, ale práve preto už od rána svietilo slniečko. Tak ako každú sobotu sme
si vyšli vyvetrať hlavy a zabudnúť na chvíľu na realitu dnešných
covidových dní.
Naša cesta viedla ponad
Kaufland, popri Murínovcoch cez Šajbu až na Geľbu, kde nám končieva rozprávkový
les, na ktorý sme len s nostalgiou spomínali. Okolo prístrešku znova
nahádzaný odpad, vyzbierali sme ho do tašiek a veríme, že ho prídu
odviezť. Potom už nastala opekačka, vôňa dymu, opekanej slaninky, špekáčikov aj
chlebíka dráždila naše chuťové poháriky. Keďže bolo stále slnečno, po
konzumácii všetkých dobrôt sme sa vybrali okružným chodníkom „Marekovou cestou“
, Rúrami cez Dúbravku do mesta. Jesenná krása lesa je balzamom na dušu, pod
nohami nám šuchoce opadané lístie. Na Rúrach ešte krátka zastávka pri
prístrešku a fotodokumentácia.
V Brezne
mesto ponorené do hmly, keď sme vystúpili z autobusu pri Vydrovskom
skanzene, už prebleskovalo slniečko a ukázala sa modrá obloha.
Turisti
využívame každučký voľný deň, keď nie sú jesenné pľušte a užívame si blaho
prírody, ktorej je na okolí Brezna požehnane. Kráčajúc cestičkou cez skanzen
vidíme, že nielen my sme mali tento spásonosný nápad. Po krátkom občerstvení
v tzv. VIP zóne pokračujeme vo vychádzke ku výbehu k diviakom –deti
sa potešili najmä mladými diviačikmi a ponúkli im sušené jabĺčka od uja
Ivka. Zastavujeme sa skoro pri každom stanovisku, obdivujeme drevené posedy,
mostíky cez potok, zastavíme sa pri Detvianskom kríži a ideme tiež
k symbolickému lesníckemu cintorínu obetí, ktoré zahynuli pri práci
v lese.
Počasie
nám praje, tak sa vraciame len pomaly, aby sme si čo najviac užili slnečné
svetlo.
Tak babie leto je už zrejme za nami, ale keďže turista nepozná zlé počasie, len zlé oblečenie, aj dnes sme sa (síce v malej skupinke) vybrali ponad Kaufland k prístrešku na Šajbe a odtiaľ kyslíkovou cestou do Laznej k zadnému prístrešku. Odtiaľ späť Laznou cez Banisko okolo prameňov, kde spomíname, že sme už dávno nestretli nášho studničkára uja Libiča. Aj pod zamračenou oblohou má príroda svoje čaro. Pri obchodnom centre S1 som si odtrhla pár kvietkov, aby mi pripomenuli ešte letnú rozkvitnutú lúku.
