OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Dúbravka, Geľba
KEDY: 203.11.2021 (sobota)
ZRAZ: pred televízorom
ODCHOD: 9.00 hod.
OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Dúbravka, Geľba
KEDY: 203.11.2021 (sobota)
ZRAZ: pred televízorom
ODCHOD: 9.00 hod.
V tomto roku naše rady opustila aj naša turistka Anka – ešte v apríli s nami kráčala cyklochodníkom na Nový Krám, spolu sme sa smiali a rozprávali a o necelé dva mesiace už nebola medzi nami. Preto naše kroky dnes smerovali na cintorín v Č. Balogu, kde sme šli Anku pozdraviť, zapáliť sviečku a so smútkom spomínať.
Ćítame slová vyryté do kameňa, ktoré vyjadrujú hĺbku smútku jej rodiny:
„Slovom sa nedá vysloviť, koľko lásky a dobroty je skrytej pod týmto hrobom.“
Rozlúčili sme sa s Ankou a našimi turistkami (jej dcérou Ľubkou a kamarátkou Evkou) a ideme si hlavy vyvetrať do Vydrova. Počasie nám praje, slniečko svieti na modrej oblohe. Na začiatku doliny sa občerstvíme, potom už kráčame cestou. V jarku a pri helikoptére už nachádzame v tieni prvý ľad. Ideme až k ohrade ku danielom, kde ich chceme ponúknuť jabĺčkami. Prvý sa zjaví daniel, ale nie je taký prítulný ako pri poslednej návšteve, kedy nám jedol z ruky a dal sa hladkať po paroží. Čas párenie je jasný – chrapľavo sa ozýva a odchádza za samicou. Mláďa aj laň sa veru nenechajú ponúkať a pochutili si na jabĺčkach, ktoré nám brali priamo z ruky.
Tak ako každý rok aj túto sobotu išli
turisti pozdraviť svojich kamarátov, ktorí už nemajú to šťastie chodiť s nami.
Pri každom hrobe sme položili venček, zapálili sviečku, pokvapkali hrob
turistickou “svätenou”vodou a zaspomínali si. Matej, Luigi, Mirko, Tomo, Janko,
Zdeněk aj tento rok zosnulá Magduška. Kamaráti, chýbate nám... odpočívajte v pokoji.
Mrzelo nás len to, že nás prišlo tak
málo.
Z cintorína sme prešli cez areál
kasární, ponad Kaufland. Pravidelná zastávka pri danieloch – mláďatá aj laň sa
k nám priblížili a pochutnávajú si na jabĺčkach, daniel sa držal
bokom a hlasným chrapotom nám oznamoval, že je čas párenia.
V Laznej sme si rozložili ohník, aby si Paťko s Júliou mohli
opekať špekáčiky. Späť sa vraciame cez Banisko, kde si ešte pri teplom slniečku
posedíme na lavičke.
OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Č. Balog (cintorín A. Auxtová), príp. Vydrovo
KEDY: 01.11.2021 (pondelok)
ZRAZ: želez. stanica
ODCHOD: autobus 9.45 hod.
OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Brezno, nový cintorín - pamiatka zosnulých
KEDY: 30.10.2021 (sobota)
ZRAZ: pred televízorom o 9.00 hod.
Dnes
krásne počasie, nádherná túra.... Autobus nás vyviezol na Telgárt (tí postarší
ho poznajú ako Švermovo). Prvé spoločné foto a kráčame z námestia po
zelenej značke k nášmu cieľi, Slniečko síce svieti, ale je cítiť, že sme
vo výškach, kde vietor má inú kadenciu a teplotu. Ďalšie foto v srdci
telgártskej slučky (stále obdivujeme dielo
a um našich predkov). Postupujeme horským, chodníkom, cestou sa
tešíme z nádherných jedlí, ktoré lemujú chodník a z výhľadu na Kráľovu
hoľu, ktorú máme stále ako na dlani.
Náučná
tabuľa nás oboznámi o Voglovom chodníku, po ktorom kráčame k nášmu
cieľu. Pod nami hlboko v údolí tečie potok Zubrovica. Cca po hodine
výstupu prichádzame do sedla Tri mosty. Ďalšia fotodokumentácia, prekonali sme už
200 metrové prevýšenie a čaká nás posledný „stupák“. Pred nami sa týči drevený
kríž na vrchu Ždiar (1168 n/m), ktorý
tam pribudol minulý rok a je najvyšší drevený kríž na Slovensku (15 m).
Vietor
síce pofukuje taký riadny jesenný, my si však užívame krásne výhľady na Kráľovu
hoľu, do
doliny, kde si čupí pod Kráľovou hoľou Telgárt.
Po
občerstvení a fotení sa vraciame späť do sedla Tri mosty, pokračujeme tým
istým chodníkom až na kótu Pod Ždiarom. Tu odbočíme smerom na viadukt a po
krátkom stúpaní schádzame chodníkom ku viaduktu a tunelu Kornela Stodolu.
A následné občerstvenie v historickom vagóne Depo café.
Všetci ďakujeme Majke, ktorá nás
upozornila na tento krásny kút nášho kraja. Som šťastná a spokojná, že sme
všetci túru zvládli, veď vekový priemer našej skupinky bol 72 rokov (vylepšil
nám ju len Peťo a Ivko), zdravie tiež viacerým pokrivkáva a Zlatka to zvládla
po ťažkej operácii. Klobúk dolu pred všetkými.
Veľa ľudí by si prialo
dostať sa do rája a breznianskym turistom sa toto prianie splnilo – v sobotu naše kroky smerovali
do Slovenského Raja. Autobus nás vyložil v Čingove na parkovisku. Prvé
spoločné foto, krátke občerstvenie pre tých, ktorí si ho nedopriali
v autobuse. A potom už
vykračujeme po žltej značke. Krátka zastávka na rázcestí, foto s Vierkou,
ktorej sa „pohubila nožička“ a ide sa do kopcov. Skaly, korene stromov –
vychádzame na poľanu Ďurkovec
a odtiaľ chodníkom ku skalným útvarom
Ihla a Kazateľnica (schovaných v korunách stromov). Cestou
fotíme okolitú prírodu, azúrovo modrú oblohu v kontraste so zeleňou
stromov. Prichádzame na Tomášovský výhľad – svoje meno si naozaj zaslúži –
poskytuje nádherný výhľad do doliny Bieleho potoka, Hornádu. Akoby sa však
bránil návštevníkom – silný vetrisko vzbudzuje pocit, že nás chce zhodiť do
doliny. Fotíme, fotíme,....
Čaká nás pomerne
náročný zostup do doliny po zelenej značke – chodník je často prepletený
koreňmi stromov, skalnými útvarmi a treba dávať pozor, aby „zadnice“
nevyskúšali jeho tvrdosť. Chodník je dosť strmý a tešíme sa, keď sa
dostaneme na lúku pod Tomášovským výhľadom – nechce sa nám veriť, že tam hore
sme pred hodinou stáli. Čaká nás už len pohodový lesný chodník po modrej značke
cez Lesnicu na rázcestie, kde si doprajeme oddych a občerstvenie. Plní
dojmov sa vraciame domov a tešíme sa, že nám vyšlo počasie a krásna
túra.