V mesiaci
máji si spomíname na nášho najstaršieho člena (milo volaného Benjamínko) Mateja
Chovanca a na jeho pamiatku ideme na jeho obľúbenú túru – Chodníkom Mateja
Chovanca ku prameňu Ipľa – teraz už IX. ročník.
Pri prameni Rimavice prvé spoločné foto
a potom kráčame obecnou ulicou
popri malebných
a zachovalých dreveniciach či studni,
kde sa už natáčalo niekoľko filmov (Zemianska česť, Zbojnícka mladosť,...). Na
lúkach a briežkoch okolo kvitnú sirôtky, podbeľ či žlté záružlie. Len
čerešňa, pod ktorou nás naši chlapi v máji bozkávali, ešte svoje kvietky
nerozvila.
Počasie
nám praje, tak ideme náučným chodníkom na Čierťaž (1102 m n.m.), odkiaľ sa nám
naskytnú nádherné výhľady na zasnežený hrebeň Nízkych aj Vysokých Tatier
(Kriváň ako na dlani). Po krátkom oddychu pokračujeme chodníkom ku pamätníku
obetiam leteckého nešťastia z r. 1956. Sme pohoršení tým, ako niekto
poničil tabuľky s menami obetí a povyvracal zasadené stromky pri
každom mene. Celé miesto je
zdevastované.
Od
pamätníka je ku prameňu Ipľa len skok – tu sa rozložíme pod prístreškom, jedni
opekajú špekáčiky, iní konzumujú z bohatej ponuky od všetkých turistov
(hlavne od Zlatky, ktorá bude oslavovať čochvíľa svoje narodky)
a podaktorí si v horizontálnej polohe užívajú slnečné lúče
a zbierajú potrebný vitamín D.
Spiatočná
cesta nás zavedie k pohostinstvu pri hlavnej ceste, ktoré je na radosť
zúčastnených po dlhom čase otvorené a my si môžeme dopriať zaslúžený
zlatistý mok. A navyše máme šťastie, že jeden z prítomných nám
vybaví, aby autobus zastal na Lome a my sme nemuseli
kráčať až na rázcestie k Sihle.
.jpg)
