Už po piaty raz sa
turisti vybrali na VI. ročník neoficiálnych majstrovstiev sveta v tesaní ľadových sôch. Ako vždy
sa na toto podujatie prihlásilo veľa turistov i priaznivcov turistiky či
ľadového umenia.
Vylodili sme sa
v Starom Smokovci, po úvodných spoločných fotosnímkoch sme sa vybrali na
Hrebienok – jedni po svojich, iní lanovkou. Už cestou sa nám ukázala nádherná
scenéria – Tatranské štíty zaliate slnečnými lúčmi – z lanovky sa robili
hneď prvé zábery. Na Hrebienku máme šťastie (sme už skúsení návštevníci
a prichádzame skoro), je tu ešte málo návštevníkov a my si môžeme
v kľude prezrieť a obdivovať výtvory majstrov za prvé dva dni na témy
voľná fantázia a krajina odkiaľ pochádzam. Sochy žiaria v slnečných
lúčoch. Poslednú tému – svetová flóra
a fauna napĺňajú sochári z 10 krajín sveta. Vo veľkej kopule sa
nechávame unášať krásou tatranského dómu, ktorý autori vytvorili ako poctu
rodine (inšpirovaní Barcelonskou bazilikou Sagrada Familia).
Keď sa dostatočne
nakocháme ľadovými výtvormi, natiahneme na nohy mačky a ideme sa prejsť
tatranskou prírodou – jedni na Zamkovského chatu, ďalší na Rainerku
a ľadopády Studenej doliny. Na Rainerke ďalšie pózovanie pred snehovým
betlehemom (dielom chatára Petrasa), po Mikulášovi už veľa neostalo, ale vedľa
chaty staval chatár sediaceho horského nosiča. Potom už schádzame popri
Studenom potoku (miestami sme radi, že máme na nohách mačky – chodník je veru
riadne pokrytý ľadom), tešíme sa zo zamrznutých ľadopádov. Na záver ešte raz
nahliadnutie, ako pokročili majstri s dielami tretieho dňa
a odchádzame domov. Znovu konštatujeme, že Tatry nás zase nesklamali ani
počasím ani krásou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára