Tak ako po iné roky
breznianski turisti naplánovali na Veľký piatok túru do V. Tatier k nie
veľmi známemu Kmeťovmu vodopádu. Keďže jarné počasie pokračovalo celý týždeň,
nebol problém naplniť veľký autobus.
Vystúpili sme na
zastávke – chata. Kpt. Jaroša. Spoločná snímka s Kriváňom v pozadí
a už kráčame v menších skupinkách spočiatku po červenej značke, od
Troch studničiek pokračujeme po modrej. Núkajú sa nám nádherné výhľady na
tatranské štíty, cesta je v pohode. Keď odbočíme na rázcestí nad Bytom
a vojdeme do lesa, tu sa nám už páči menej. Temer celý chodník (klesajúci
140 m) až po rázcestie pod Grúnikom je pokrytý snehovou vrstvou, miestami
primrznutou. Zostupujeme pomaly a opatrne. Krátky oddych a poniektorí
vzdávajú ďalší pochod. Ostatní pokračujeme rýchlejším tempom - ženie nás túžba vidieť najvyšší vodopád na
Slovensku (80m). Po niekoľkých desiatkach metrov znovu na ceste hrubá vrstva
snehu, miestami už povolila, o to horšie sa kráča. Priťahuje nás pohľad na
majestátny Kriváň, ktorý sa týči pred nami. Na lúkach kvitne vo veľkom podbeľ,
deväťsíl a množstvo šafranu, ktorého kvietky si našli cestu aj cez sneh.
Prichádzame k vodopádu – je krásny,
škoda, že na vyhliadku je dosť nepríjemný výstup, takže nevidíme celú
jeho výšku. Nafotíme pohľady, ktoré sa nám núkajú.
Potom sa rozhodneme, že
spiatočnú cestu absolvujeme po asfaltke na Podbanské. Je to síce dlhšia trasa,
občas aj so snehovou pokrývkou, ale stále nás sprevádza hukot vody Kôprovského
potoka a obdivujeme jeho krásu. Namiesto plánovaných 12km tak nakoniec
prekonáme 16km, ale všetci sme došli síce unavení, ale v pohode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára