Po 10 rokoch sme si znovu naplánovali na
sobotu 5. septembra túru do Prosieckej doliny v Chočských vrchoch. Pri túre sme
si potvrdili to, čo sme sa dočítali - že Prosiecka dolina patrí naozaj k
najkrajším na Slovensku.
Pripomenuli sme si však aj to, že jej
prechod nie je až taký jednoduchý, ako nám ostal v pamäti. Cez vstupné Vráta
sme hneď v úvode prešli skalné bralo ponad potok Prosiečanka za pomoci reťazí.
Potom pochod lesom, ktorým prekonávame výškové rozdiely až po nový prístrešok
pri odbočke k vodopádu Červené piesky (vzdialený cca 500 m). Tentoraz mal
vodopád aj vodu, ktorá padala v kaskádach z výšky 15 m. Po nafotení sme sa
vrátili k prístrešku, dopriali si občerstvenie a pokračovali v túre. Čakal nás
prechod úžinou, okolo ktorej sa týčia krásne vysoké bralá a prechod medzi nimi
umožňujú oceľové rebríky. Ďalej pokračujeme suchým riečiskom pomedzi obrovské
balvany (občas si aj pošomreme, nie je to celkom jednoduché - miestami sú skaly
mokré, občas sa treba dotiahnuť na ďaľší balvan, či nájsť miesto, kde položiť
nohu), miestami prekonávame úseky za pomoci reťazí. Napriek náročnosti terénu
stíhame obdivovať a fotiť okolitú scenériu; počasie nám praje, modrá obloha
krásne ladí so zeleňou stromov a krasových brál.
Potešíme sa, keď vyjdeme na lúky
Svoradu. Čaká nás prechod lúkami ku krížu a odtiaľ ešte betónovou cestičkou do
obce Veľké Borové, kde si plánujeme oddych a poniektorí ešte ďalšiu túru do
Kvačianskej doliny k oblazom (vodným mlynom). My unavenejší sa s radosťou prezliekame
a prezúvame do ľahšej obuvi a užívame si dobrodenia penziónu Borovec.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára