Je
sobota – víkend pred sviatkom pamiatky zosnulých. V predstihu sme našim
turistom priniesli na hroby ikebany a dnes sme ich prišli pozdraviť
a zapáliť sviečku. Začíname u nášho Mateja- spomíname na jeho pevnú
vôľu a piesne, ktorými si pomáhal pri dlhších túrach. Postupujeme
k Luigimu, ktorý až do svojej smrti chodil
s nami, či nás čakal, aby strávil s nami chvíľu. Sme
nepríjemne prekvapení, keď zistíme, že z hrobu nášho dlhoročného predsedu
Toma niekto odstránil našu ikebanu. Ktovie komu prekážala. Tiež si spomíname na
Tomove príslovečné „ ,som starý, chorý
opustený vdovec, či chytro mi nalejte,
kým som nebral pirule“.
Naše
kroky ďalej vedú k Mirkovi Nagyovi a Magduške, ktorej znova
v duchu ďakujeme za to, že nás previedla po svojich rodných grúňoch na Lome.
Ďalšie pristavenie je pri Jankovi Škrovinovi, ktorého všetci vidíme s jeho
neodmysliteľným fotoaparátom a milým úsmevom. Posledná spomienka je pri
Zdenkovi-pokropíme hrob (nie vodou – vždy vravel, že nemá vodu rád, lebo v „ní
šukaj ryby).
Našim
turistom doprajeme aj posvätenie „turistickou“ svätou vodou. Dve turistky sa od
nás odpájajú (hoci Anička pečenie zemiakov navrhla), ostatní ideme na plánovanú
túru.
Rozlúčili
sme sa s kamarátmi a kráčame ponad Kaufland, cez Šajbu na Geľbu..
Chvíľku začne kvapkať dážď, ale nedali sme sa odradiť a vyšli sme
k nášmu cieľu. Tu už náš predvoj nakládol oheň a my môžeme po čase
dať do pahreby zemiačiky či v alobale nachystaná pochúťka so zemiakmi,
slaninkou a zeleninou. Pochutíme si na opekaných špekáčikoch a sme
radi, že nás počasie nesklamalo. Spiatočnú cestu zvolíme naokolo Marekovou
cestou cez Dúbravku. Tešíme sa z nádhernej farebnej prírody, ktorá je pred
nami. Lístie nám šuchoce pod nohami a my sa opájame čistým vzduchom
a krásou jesennej prírody.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára