Venované nášmu Matejovi
Je sobota 9. augusta a skupinka
8 breznianskych turistov vystúpila v Muránskej
Huti (710 m), aby absolvovala netradičný výstup na Muránsky hrad. Prehodíme
slovo s „domorodcami“, ktorí skonštatujú, že na hrad je to tak 2 až dve a pol
hodinky, ale ak stretneme medveďa, dá sa to vraj aj omnoho rýchlejšie.
Pokocháme sa výhľadom na dedinku
učupenú pod nami, obligátne foto v pozadí s vodopádom a už kráčame
lesnou cestou po červenej značke. Slniečko svieti, vzduch je taký vlhký, že v okamihu
máme mokré tričká. Hneď v úvode nás čaká stúpanie cca 200 m, kým nevyjdeme
na Veľkú lúku (905m), kde sa križuje cesta s modrou značkou.
Potom už ideme pohodlnou cestou,
kde obdivujeme veľké, kvitnúce bodliaky a poletujúce motýle. Pristavíme sa
pri informačnej tabuli, kde sa dozvedáme o pôvode a chove muránskych
koní – Norikov. Mrzí nás, že na lúke ich niet. Až keď dorazíme na koniec Veľkej
lúky, s trúbením ženie pred sebou auto stádo koní, žiaľ, opačným smerom. Po
krátkom oddychu, ktorý niektorí venovali hľadaniu húb (úspešne), kráčame chvíľu hore kopcom, chvíľu dole až
kým neprídeme ku chate Zámok pod hradom.
Pri chate sa nachádza pamätník postavený posledným vlastníkom hradu Coburgovcom.
Od chaty vedie strmý chodník až
po vstupnú bránu hradu (930 m). Pod bránou sa nachádza pamätná kniha, do ktorej
sa zapíšeme a venujeme dnešný výstup nášmu najstaršiemu členovi Maťkovi, ktorého sme včera odprevadili na
poslednú cestu.
Zo zrúcanín hradu sú krásne
vyhliadky na okolité Stolické vrchy, v diaľke vidno liečebňu na Prednej hore. Okrem výhľadov sa kocháme aj
rôznymi kvitnúcimi rastlinkami, o ktorých sme sa dočítali na informačnej
tabuli (kvitne tu najmä prilbica, ale aj rôzne skalničky).
Potom nás už čaká len strmší
zostup do obce Muráň (394) a návrat
domov.
Počasie: slnečno, teplo cca 28°C
Dĺžka trasy: 10,7 km, stúpanie
365 m, klesanie 681 m
