Po
zamračených a upršaných dňoch sa dostavilo babie leto a zrejme spôsobilo,
že sa nás postupne na železničnej stanici nazbieralo až 18 turistov.
Vlak
nás malebnou prírodou Horehronia
dopravil až do Dobšinskej ľadovej jaskyne, ktorá bola naším dnešným cieľom. Po
úvodnom spoločnom fotení kráčame chodníkom k jaskyni. Na krátkom úseku 1
km nás čaká náučný chodník s prevýšením vyše 130 m; tabule umiestnené na
chodníku nás informujú o prírodných podmienkach Stratenskej doliny a jaskyne.
Vzduch je ostrejší a chladnejší ako u nás, tak sa nám kráča vcelku dobre.
Po
príchode ku vstupu sme si zakúpili lístky, osviežili sa, zateplili (vzduch v jaskyni je okolo -3°C). Počas
prehliadky sa dozvedáme, že jaskyňa je od r. 2000 súčasťou kultúrneho a prírodného
dedičstva UNESCO, ako aj ďalšie zaujímavosti – že ľad má plochu okolo 10 000
m2, najväčšiu hrúbku až 26,5m, či to, že na ňom trénoval
krasokorčuliar Karol Divín.
Schladení
vychádzame na zemský povrch, kde je už celkom príjemne. Chodníkom sme zišli do údolia,
nakúpili magnetky, kalendáre. Po občerstvení si krátko užívame oddych pri fontánke. Obloha je krásne modrá, slnečné
lúče pohládzajú tvár. Je úžasná viditeľnosť – v diaľke zreteľne vidno
Kráľovu hoľu. Všetkých pobaví malý Patrik, ktorý dostal od Aničky nové autíčko
a skúša s ním akrobatické výkony, ale si ho aj prizdobí kvietkami.
Od
fontány ešte prejdeme náučným chodníkom „Mokrade Hnilca“. Tu potešia rýdziky,
ktoré vykúkajú z trávy. Pri železničnej stanici sa rozdelíme – jedna skupinka
nabudená rýdzikmi ide nad stanicu pozrieť na huby a my sa vraciame na
farmu na Sámelovej lúke pozrieť na koníky. Veľká skupinka koní je dosť ďaleko
pri potoku, ale pri chodníku za ohradou je sám čierny krásavec, ktorý nám
ochotne zapózuje.
Už
nás čaká len cesta domov znova vlakom – všetci si tento spôsob turistiky
pochvaľujú a my si zaumieňujeme aj v budúcnosti zaradiť vlakovú turistiku
do programu.
