V sobotu
sa nás na železničnej stanici nazbieralo až 12, vo Valaskej pribudla 13.
Gitka. Počasie síce nezodpovedá
predpovedi (je pod mrakom a fúka vcelku studený vietor), ale neprší, čo
nás všetkých teší. Prvá zastávka je pri prístrešku nad Valaskou, kde zagratulujeme
Monike k jej februárovému jubileu a pochutíme si na zabíjačkových
výrobkoch, ktorými nás ponúkla.
Potom
kráčame popri skalnatom previse smerom
na Lipovú; napriek počiatočným obavám a obchádzke, aby sme sa
nezablatili, teraz je už jasné, že márne – tam, kde nie je ľad, vládne blato.
O tom sa po celej túre presvedčíme ešte niekoľkokrát.
Pri
smerovníku sa rozhodneme, že ideme neznačenou cestou (Stano doporučuje, že je
kratšia) – cestou prekonávame rôzne prekážky – blato, ľad, potok, rozorané
pole...
Nad
Strigovom sa rozdelíme na dve skupinky – menšia ide dolu strmým kopcom smerom
ku trati a my s chorými kolenami a nohami kráčame lesným
chodníčkom ku záhradkám. V tom čase už svieti krásne slniečko a my sa
nikam neponáhľame. Cestou si natrháme bahniatka, zlatý dážď a novou
lavicou sa vraciame spokojní domov.
