Asi
to tak malo byť....
Na sobotu 25. októbra sme mali v pláne
túru do našich veľhôr - Vysokých Tatier. Predpoveď počasia po daždivom období
bola na víkend vcelku priaznivá, tak sme sa všetci tešili. Ráno však bolo
všetko inak – prišiel náš dopravca a hneď mal pre nás zlú správu – cestou sa
mu odtrhla spojka a teda má nepojazdný autobus. Márne sme hľadali náhradnú
dopravu – nepodarilo sa. Tak sme sa dohodli, že skúsime s naším ďalším dopravcom
Miškom preložiť túru na nedeľu a šli
sme sa prejsť na záhradkársku oblasť Čachovo. „
Skontrolovali“ sme chatky a záhradky Elenky (odtrhli si ešte dozrievajúce
jahody) a Janky a vrátili sa domov pripraviť sa na ďalší deň.
V nedeľu ráno sme už pred
ôsmou hodinou vystupovali na parkovisku na Štrbskom plese. Vzduch bol mrazivý,
ale tatranské štíty sa nám ukázali hneď v plnej nádhere. Pôvodne sme mali
v pláne dve trasy:
1.
Štrbské
pleso (1350 m) – vodopád Skok (1785m) a späť
– 10,6 km, prevýšenie 435m
2.
Tí
zdatnejší mali pokračovať Mlynickou dolinou na Bystrú lávku a Furkotskou dolinou
späť ( 15,9 km, prevýšenie 1049m).
Na odporúčanie HZS neabsolvovať
dlhšiu trasu (nakoľko je časť trasy pod snehom) sme sa všetci rozhodli zájsť k vodopádu
Skok a plesu nad Skokom. Cestou po žltej značke prechádzame neďaleko
skokanských mostíkov po kamenistej ceste Mlynickou dolinou. Vchádzame do lesa,
neskôr do pásma kosodreviny- otvára sa nám krásny výhľad. Zelená s azúrovomodrou
je neuveriteľná kombinácia. Pochvaľujeme si, že tak to asi malo byť, že túra sa
koná v nedeľu za krásneho jesenného počasia.
Keď sa otočíme, máme ako na dlani
hrebeň Nízkych Tatier akoby poprášený práškovým cukrom, z diaľky nás zdraví
Kráľova hoľa so svojím vysielačom.
Potom sa už ocitáme pod vodopádom
Skok, ktorého vody padajú do hĺbky 25 metrov. Tu sa občerstvíme, nafotíme zo
všetkých strán a pokračujeme skalným chodníkom zabezpečeným reťazami na
plošinu k plesu nad Skokom. Poniektorí ostávajú užívať si slnečné lúče –
vyhriate skalné plošiny sú ideálne na tento účel.
Aj keď nás slnečné počasie láka
ostať, vieme, že sa posúval čas a rýchle sa stmieva. Preto sa pomaly
vraciame späť- míňame také množstvo ľudí, že poniektorí konšatujú, že je to ako
na Václaváku (možno aj preto, že viac počuť češtinu ako slovenčinu). Chceme ešte stihnúť prechádzku okolo Štrbského plesa. A veru
to stálo za to – nádherné fotografie z jeho
pokojnej hladiny sú toho dôkazom.
Spokojní s krásne strávenou
nedeľou sa vraciame späť.
EK
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára