Ráno
Brezno ponorené do hmly dávalo tušiť, že sa cez deň vyčasí. Kráčame ponad
Kaufland, krátka zastávka pri prístrešku – slniečko bojuje s hmlou
a postupne víťazí. Skalka sa vynára z oparu. Cestou obdivujeme krásne
výtvory – pavučiny babieho leta ani čo by ich najšikovnejšia čipkárka
vytvorila. Na chvíľku nás vystraší pasúci sa dobytok, keď sa zodvihne býk, ale
ustáli sme to....
Prichádzame
na Geľbu a zhrození pozeráme na smetisko, ktoré sa nachádza pod
prístreškom. Vyťahujeme vrece a sáčky
na ruky a všetko do vreca vyzbierame. Potom si už rozložíme občerstvenie,
nakladieme oheň a môže sa začať opekačka. Pochutíme si nielen na slaninke,
špekáčikoch a cesnakovom chlebíku, ale aj na koláčikoch, ktoré naše
šikovnice upiekli.
A keďže
je deň, kedy sa celé „Československo“ navždy lúči s maestrom Karlom
Gottom, zapálime mu sviečky a púšťame si jeho piesne s božským hlasom –
srdce nehasnou, cest´ la vie, muzika, lady carneval, stokrát chválíš čas
a ďalšie...
Počasie nám praje, tak
sa rozhodneme pre návrat cez Rúry a Dúbravku. Cestou ešte nazbierame
nejaké rýdziky, „stretneme“ salamandru . S radosťou sa pristavíme pri
prístrešku a obdivujeme nášho Mareka, ktorý sa rozhodne, že sa ide do
sviežej vodičky občerstviť a tak aj urobil...klobúk dolu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára