Sobotňajšie
ráno primračené a ranné telefonáty typu: Melánia - No, ja som síce
pochystaná, ale nejdem, lebo leje..., či Alenka – ja som sa aj pobalila, ale
keď začalo pršať, tak som sa prestala chystať..., dávali tušiť, že nával na
túre nebude. Tak aj bolo (napriek tomu, že v meste nepadla po ceste na
stanicu ani kvapka), zišli sme sa na stanici až dvaja – predsedníčka a najvernejší
turista Ivko. Pri Pointe k nám ešte pristúpila Hanka a to bola na
dnes naša kompletná zostava. Keď sme vystúpili na Bacúchu, privítal nás
čistučký vzduch, aký vie byť iba po nočnom daždi. Prvé foto a potom už
kráčame okolo starého mlyna ku prameňu Boženy Němcovej. Jesenná príroda je tu
ešte krásne farebná, cestou nám zurčia bohaté vody Bacúšskeho potoka. Pri
prameni ochutnáme vodičku (na spiatočnej ceste doplníme fľašky), pod
prístreškom sa občerstvíme (robíme pokus na vykŕmenie našej Hanky...) a chodníkom,
zasypaným lístím ideme ku tajchu. Táto technická pamiatka slúžila na zvýšenie prietoku rieky Hron pri
splavovaní dreva . Tajch bol dobudovaný
v roku 1896.
Schádzame točitými schodami až ku potoku (je tam tma ako vo vreci –
musíme si posvietiť na cestu). Kocháme
sa krásnym výhľadom, po fotodokumentácii sa vraciame ku prameňu, kde stretávame
našu Lucku s manželom a malým Ondríkom. Tešíme sa, že sa naše rady
rozšírili – oni pokračujú ku tajchu a my sa pomaly vraciame do dediny.
Krátke zastavenie pri kostole a potom ešte v pohostinstve na teplý
čajík (našimi zásobami vylepšený). Keď už má prísť autobus, pristavia sa pri
nás znova naši kamaráti, naložia do autíčka a dopravia do Brezna.
Napriek zamračenej oblohe krásny deň v čarovnej prírode.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára