OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Bystrá, Tále
KEDY: 12.11.2022 (sobota)
ZRAZ: autobusová stanica
ODCHOD: 7,50 hod. - odchod autobusu
OZ KST TOMO Brezno
pozýva svojich členov a priaznivcov turistiky:
KAM: Bystrá, Tále
KEDY: 12.11.2022 (sobota)
ZRAZ: autobusová stanica
ODCHOD: 7,50 hod. - odchod autobusu
Pred týždňom sme boli
pozdraviť našich zomrelých kamarátov na cintoríne v Brezne a túto
sobotu sme mali v pláne zapáliť sviečku našej kamarátke Anke Auxtovej na
jej hrobe v Čiernom Balogu. Vytrvalý dážď odradil znovu turistov, tak sa
predsedníčka rozhodla, že tých pár, čo prišlo zoberie na Balog svojím autom.
Pripojili sa k nim autom aj Vierka s Andrejom Na cintoríne sme Anke dali na hrob ikebanu,
zapálili sviečky a pospomínali na posledné túry s ňou, na jej milý
úsmev.
Keďže dážď trochu ustal, šli sme sa prejsť aj do Vydrova. V bývalej VIP zóne sme sa občerstvili (zatiaľ Andrej nazbieral skoro za tašku húb) a vrátili sme sa do Brezna, kde sme ešte pokračovali vychádzkou ponad Kaufland. V prístrešku si Ančička pochutila na zmrzlinke Copa cabana, ktorú jej priniesla ako vzorku Elienka (dobrovoľne dala ochutnať aj ostatným). Keďže niektorí ešte nevideli sochu uja Libiča či nových škriatkov, prešli sme sa aj cez Banisko. Samozrejme fotografovanie bolo súčasťou vychádzky - foto s ujom Libičom či škriatkami. Napriek mrholeniu bol vzduch čistý a príroda vyumývaná a všetci sme si to užili (aj keď poniektorí so záťažou – Eržebet niesla v ruksaku 5 kg cibule).
Je
sobota – víkend pred sviatkom pamiatky zosnulých. V predstihu sme našim
turistom priniesli na hroby ikebany a dnes sme ich prišli pozdraviť
a zapáliť sviečku. Začíname u nášho Mateja- spomíname na jeho pevnú
vôľu a piesne, ktorými si pomáhal pri dlhších túrach. Postupujeme
k Luigimu, ktorý až do svojej smrti chodil
s nami, či nás čakal, aby strávil s nami chvíľu. Sme
nepríjemne prekvapení, keď zistíme, že z hrobu nášho dlhoročného predsedu
Toma niekto odstránil našu ikebanu. Ktovie komu prekážala. Tiež si spomíname na
Tomove príslovečné „ ,som starý, chorý
opustený vdovec, či chytro mi nalejte,
kým som nebral pirule“.
Naše
kroky ďalej vedú k Mirkovi Nagyovi a Magduške, ktorej znova
v duchu ďakujeme za to, že nás previedla po svojich rodných grúňoch na Lome.
Ďalšie pristavenie je pri Jankovi Škrovinovi, ktorého všetci vidíme s jeho
neodmysliteľným fotoaparátom a milým úsmevom. Posledná spomienka je pri
Zdenkovi-pokropíme hrob (nie vodou – vždy vravel, že nemá vodu rád, lebo v „ní
šukaj ryby).
Našim
turistom doprajeme aj posvätenie „turistickou“ svätou vodou. Dve turistky sa od
nás odpájajú (hoci Anička pečenie zemiakov navrhla), ostatní ideme na plánovanú
túru.
Rozlúčili
sme sa s kamarátmi a kráčame ponad Kaufland, cez Šajbu na Geľbu..
Chvíľku začne kvapkať dážď, ale nedali sme sa odradiť a vyšli sme
k nášmu cieľu. Tu už náš predvoj nakládol oheň a my môžeme po čase
dať do pahreby zemiačiky či v alobale nachystaná pochúťka so zemiakmi,
slaninkou a zeleninou. Pochutíme si na opekaných špekáčikoch a sme
radi, že nás počasie nesklamalo. Spiatočnú cestu zvolíme naokolo Marekovou
cestou cez Dúbravku. Tešíme sa z nádhernej farebnej prírody, ktorá je pred
nami. Lístie nám šuchoce pod nohami a my sa opájame čistým vzduchom
a krásou jesennej prírody.
Bola síce naplánovaná
túra na Bernardín, ale zišli sa len dvaja účastníci, tak, sa rozhodli, že idú
pozrieť novoodhalenú sochu uja Libiča, nášho studničkára. Pripojili sa
k nim ešte dve turistky, takže aspoň štvorica.
Len traja turisti sa vybrali na vychádzku Laznou. Naskôr sa pristavili pri kamarátoch Inge a Ivkovi, potom pokračovali kyslíkovou cestou na Šajbu. Odmenou im bol krásny zdravý dubáčik.
Zrejme priaznivá
predpoveď počasia spôsobila, že do autobusu smerom Čertovica nastúpila slušná
skupina turistov. Po vystúpení z autobusu nasledovalo spoločné foto s čertom
a čerticou, ktorí strážia výhľad do doliny. Slniečko už síce svietilo, ale
pofukoval celkom studený vietor.
Už zo začiatku trasy sa
nám naskytol krásny výhľad na pestrofarebnú jesennú prírodu. Zelená, žltá,
červená – bohatá paleta farieb. A od sedla pod Lenivou prišiel ďalší bonus
túry – množstvo malých, väčších aj veľkých rýdzikov. Neodolali sme
a zbierali, spočiatku všetky, neskôr (keď ich už bolo priveľa) len tie
menšie. Na Letisku oddych a občerstvenie a ďalšie dva kilometre
chodníkom do ústia doliny Jasienok. Ešte niekoľko sto metrov ku chate Jarabatá,
kde si čakanie na autobus spríjemníme občerstvením u Čika.
Posledná septembrová
sobota – cieľ jasný –Terchová, Jánošíkove diery. Ráno v Brezne bolo vcelku
sviežo – 0 ̊ C, obloha zamračená. Keď sme vystupovali v Terchovej, Biely
potok, obloha už bola modrá, ale pofukoval studený vietor.
Prvé spoločné foto a rozhodovanie,
či prejdeme Malý okruh alebo sa niekto podujme aj na Veľký. Kráčame spolu po
modrej značke krásnou prírodnou scenériou. Sprevádza nás Dierový potok, ktorý
na trase tvorí niekoľko vodopádov, prediera sa tiesňavami. Od kóty Ostrvné sa možno napojiť na žltú značku až po
Podžiar, kde sa oba chodníky spájajú. My pokračujeme po modrej po drevených
lavičkách, rebríkoch. Neraz sa zastavíme, aby sme obdivovali výtvory matky prírody
– diery, mohutné skaliská, tiesňavy a pomedzi ne sa predierajúce vody
potoka. Musíme byť opatrní, lebo chodník je poriadne rozbahnený a klzké sú
aj skaly, po ktorých občas kráčame.
Na Podžiari si dáme
oddych a občerstvenie. Medzi tým zisťujeme, že sa nám zatúlala 4-členná
skupinka smerom na Veľký okruh a smerujú do Štefanovej. Tak sa všetci
rozhodneme, že zídeme do Štefanovej a šofér počká v Bielom Potoku skupinku
z Veľkého okruhu a príde pre nás. Schádzame po žltej značke s krásnym
výhľadom na Veľký a Malý Rozsutec.
V Štefanovej si v Kolibe
Stárek doprajeme oddych, teplé jedlo a nápoje. Krásny deň je za nami.