Prvá
aprílová sobota – breznianski turisti majú v pláne túru
k Pohorelskému vodopádu na pamiatku bývalého podpredsedu, kamaráta,
významného značkára, ktorú nazvali I. ročník Pochodu Janka Škrovinu
k Pohorelskému vodopádu. Janko pre breznianskych turistov objavil tento
krásny, vtedy zabudnutý kút slovenskej prírody a priviedol nás k nemu
po prvý krát už na jar v r. 2010.
Mrazivé
ráno nás vítalo pri nástupe na túru v Pohorelej. Nejeden z nás
pohľadal v ruksaku čiapku, či rukavice. Po príhovore predsedníčky a úvodnej
spoločnej fotografii kráčame cestičkou k nášmu cieľu. Cestou vyhľadávame miesta, kde sa opiera slniečko,
aby sme zohriali zmrznuté údy. Na briežku už
začínajú vykúkať súkvetia deväťsilu lekárskeho, miestami podbeľ, ale aj
kúsky ľadu.
Na
rázcestí Na ohrade (1042 m/m) sa občerstvíme a potom už kráčame lesným
chodníčkom popri toku vody z Pohorelského vodopádu (1165 m). V duchu
chválime tých, ktorý vyčistili chodník
od popadaných stromov (vlani bol
prechod omnoho náročnejší a k vodopádu sme sa pre polom vôbec
nedostali).
Asi
po pol hodine prichádzame
k informačnej tabuli pri vodopáde pod Orlovou a schádzame upraveným
chodníkom (aj keď ešte zľadovateným) pod
padajúce vody vodopádu. Dnes je plný vody a aj keď má len výšku 5 m,
naskytuje sa nám krásny pohľad na jeho šumiaci spád.
Po
celej trase nahor i späť sa kocháme nádhernými výhľadmi na zasnežený
hrebeň Nízkych Tatier.
Po
návrate do Pohorelej si v centre na lavičkách užívame teplého slniečka
a čakáme na návrat dopravcu Miška (miesto ktorého prichádza Saška).
Turisti
nalodení do tátoša Melanky ešte stihnú v Polomke skontrolovať kamaráta
Jarka a oddýchnuť si v jeho záhrade. Malé pohostenie, radosť psíka
Folly z návštevy ukončí tento úspešný deň.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára