Dudince – 17.-20.04. 2016
Už
starí Rimania vedeli, že platí „ V zdravom tele zdravý duch“. Držiac sa
tejto múdrosti sa breznianski turisti
vybrali upevňovať svoje zdravie do
kúpeľov v Dudinciach. V nedeľu 17. apríla nasadli do súkromných
tátošov svojich kamarátov, aby posilnili
svoje telá v hoteli Jantár. Jantár má výbornú polohu, pretože sa nachádza
na konci pešej zóny – v kúpeľnom meste a predsa mimo centra Dudiniec.
Hneď
ako sme sa ubytovali, naplánovali si procedúry, šli sme sa prejsť do centra
Dudiniec. Naše kroky smerovali najmä do hotela Diamant, kde sme chceli nájsť
a pozrieť obraz našej kamarátky Lienky Simanovej (Slniečkovej), ktorý mal
predstavovať symbol Dudiniec – vílu Dudinku. V nedeľu ani v utorok sa nám ju nepodarilo objaviť (napriek
úpornému úsiliu predsedníčky Elienky). Keď sme už stratili nádej, že ju
objavíme, v stredu v deň odchodu sme dosiahli úspech – našla sa víla
Dudinka a my sme sa s ňou hrdo fotili. Bolo nám len ľúto, že je uložená v skrini a nemôžu
ju obdivovať aj ostatní návštevníci
hotela .
V pondelok (18. apríla) sme dopoludnia absolvovali
liečebné procedúry (mnohí si
pochvaľovali škótske striky, či masáže, kúpanie v bazéne..), popoludní sme sa
šli prejsť cez vinohrady k rímskym kúpeľom (
Sú to najznámejšie dudinské travertínové
útvary nachádzajúce sa na kamennej terase; do tejto terasy boli pred
stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať
starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov.
Prezreli sme si park, hotely a liečebné domy a spravili sprievodnú
fotodokumentáciu.
Na
utorok po obede (mimochodom, stravu sme si väčšinou chválili
a vychutnávali) sme si naplánovali výlet do obce Brhlovce, kde sa
nachádzajú kamenné príbytky.
Potom
nasledovala cesta do Levíc, kde sme si prehliadli Levický hrad, ktorý
vznikol v druhej polovici 13. storočia.
Pri prehliadke múzea nás najviac
upútala zariadená historická lekáreň s mažiarmi, decimálkami, krásnymi
policami, či úžasná pokladnica.. zaujala nás tiež expozícia histórie cechov v Leviciach,
či fotografie Laca Bielika z r. 1968. Po
prehliadke múzea sme si prezreli hradnú zrúcaninu a poniektorí si dopriali občerstvenie
v Rotunde, nachádzajúcej sa v jednej z bášt.
Večer
sme sa šli poprechádzať do vinohradov, navštíviť starého známeho Emila
a ochutnať jeho vínko.
A už
tu bol posledný deň nášho pobytu – streda 20. apríla. Po raňajkách sme sa
pobalili, rozlúčili s hotelom a jeho príjemným personálom
a vybrali sme sa na spiatočnú cestu. To nás ešte čakali dve zastávky –
návšteva kláštora v Bzovíku a hradu Čabraď.
Kláštor v Bzovíku
nás ohromil svojou tichou majestátnosťou – v každom rohu nádvoria štyri
bašty – do každej sme nahliadli, kostol,
na nádvorí ruiny bývalého kláštora (vznikol
okolo r. 1130 – pôvodne to bol cisterciánsky kláštor, neskôr kláštor
premonštrátov, v 16. stor. prestavaný na obranný hrad).
Lúčime sa posledným
pohľadom na kamenného svedka histórie a pokračujeme cestou do Čabraďského
Vrbovka, odkiaľ je pešia vychádzka na hrad Čabraď. Kráčame turistickým
chodníkom po modrej značke – sme na rozpakoch, pretože ideme stále viac menej
dolu kopcom (pokiaľ nám je známe, hrady stoja zväčša práve na kopci). Stíhame
však cestou obdivovať kaňon a meandre riečky Litava. Keď už neveríme, že
nejaký hrad nájdeme, ocitneme sa na krásnej lúke, nad ktorou sa na kopci
vypínajú ruiny hradu Čabraď. Vychádzame k nemu po chodníku
a nestačíme sa diviť, aký je rozľahlý a napriek tomu, že ho jeho
posledný majiteľ podpálil (v r. 1812 ) je zachovaných veľa múrov, ktoré
naznačujú, aký musel byť majestátny v časoch svojej slávy.
Tak ako sa hovorí v sprievodcovi
po hrade:
HRDÝ...kedysi slávny, bol
centrom života a chránil banské mestá
POKORENÝ .. upadol
v nemilosť, strávený plameňom, odsúdený na zánik, zahalený v hmle
zabudnutia
V NÁDEJI...povstal
z mŕtvych, aby vydal svoje
svedectvo a zaskvel sa v plnej kráse
Nechce sa nám opustiť jeho múry,
ale je čas ísť...
Prázdne žalúdky už
nástojčivo volajú po obžive, tak bystro
vykročíme na spiatočnú cestu.
Naša
posledná zastávka na ceste domov je v Devičom v motoreste, kde
mienime nasýtiť naše žalúdky. To netušíme, že znova nasýtime aj naše zraky –
motorest má krásnu drevenú výzdobu (plastiky čertov, zvierat, sochy, drevený
betlehem), ale aj množstvo zvierat – prepelice, pávy, moriaky, divé kačky,
kozy, rybky,...) – naozaj je kde oči popásť, či urobiť nejaké foto .. posúďte
sami.
A na
dôvažok ešte aj výborná strava a milá obsluha. Krásne štyri dni plné
zážitkov máme za sebou.
..a to je hľadaná víla Dudinka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára