ČLÁNKY - 17.-20.04.2016 Dudince

Dudince – 17.-20.04. 2016

Už starí Rimania vedeli, že platí „ V zdravom tele zdravý duch“. Držiac sa tejto múdrosti  sa breznianski turisti vybrali upevňovať svoje  zdravie do kúpeľov v Dudinciach. V nedeľu 17. apríla nasadli do súkromných tátošov svojich kamarátov, aby  posilnili svoje telá v hoteli Jantár. Jantár má výbornú polohu, pretože sa nachádza na konci pešej zóny – v kúpeľnom meste a predsa mimo centra Dudiniec.

Hneď ako sme sa ubytovali, naplánovali si procedúry, šli sme sa prejsť do centra Dudiniec. Naše kroky smerovali najmä do hotela Diamant, kde sme chceli nájsť a pozrieť obraz našej kamarátky Lienky Simanovej (Slniečkovej), ktorý mal predstavovať symbol Dudiniec – vílu Dudinku. V nedeľu ani v utorok  sa nám ju nepodarilo objaviť (napriek úpornému úsiliu predsedníčky Elienky). Keď sme už stratili nádej, že ju objavíme, v stredu v deň odchodu sme dosiahli úspech – našla sa víla Dudinka a my sme sa s ňou hrdo fotili. Bolo nám len ľúto, že   je uložená v skrini a nemôžu ju obdivovať  aj ostatní návštevníci hotela .

V pondelok  (18. apríla) sme dopoludnia absolvovali liečebné procedúry  (mnohí si pochvaľovali škótske striky, či masáže, kúpanie v bazéne..), popoludní sme sa šli prejsť cez vinohrady k rímskym kúpeľom ( Sú to najznámejšie dudinské travertínové  útvary  nachádzajúce sa na   kamennej terase; do tejto terasy boli pred stáročiami vytesané primitívne bazéniky. Usudzuje sa, že ich mohli vybudovať starí Rimania, ktorí poznali a aj využívali liečivé účinky dudinských prameňov. Prezreli sme si park, hotely a liečebné domy a spravili sprievodnú fotodokumentáciu.

Na utorok po obede (mimochodom, stravu sme si väčšinou chválili a vychutnávali) sme si naplánovali výlet do obce Brhlovce, kde sa nachádzajú kamenné príbytky.

Potom nasledovala cesta  do Levíc, kde sme si prehliadli Levický hrad, ktorý vznikol v druhej polovici 13. storočia.  Pri prehliadke múzea nás  najviac upútala zariadená historická lekáreň s mažiarmi, decimálkami, krásnymi policami, či úžasná pokladnica.. zaujala nás tiež expozícia histórie cechov v Leviciach, či fotografie Laca Bielika z r. 1968.   Po prehliadke múzea sme si prezreli hradnú zrúcaninu a poniektorí si dopriali občerstvenie v Rotunde, nachádzajúcej sa v jednej z bášt.

Večer sme sa šli poprechádzať do vinohradov, navštíviť starého známeho Emila a ochutnať jeho vínko.

A už tu bol posledný deň nášho pobytu – streda 20. apríla. Po raňajkách sme sa pobalili, rozlúčili s hotelom a jeho príjemným personálom a vybrali sme sa na spiatočnú cestu. To nás ešte čakali dve zastávky – návšteva kláštora v Bzovíku a hradu Čabraď.

Kláštor v Bzovíku nás ohromil svojou tichou majestátnosťou – v každom rohu nádvoria štyri bašty – do každej sme nahliadli,  kostol, na nádvorí ruiny bývalého kláštora  (vznikol okolo r. 1130 – pôvodne to bol cisterciánsky kláštor, neskôr kláštor premonštrátov, v 16. stor. prestavaný na obranný hrad).

Lúčime sa posledným pohľadom na kamenného svedka histórie a pokračujeme cestou do Čabraďského Vrbovka, odkiaľ je pešia vychádzka na hrad Čabraď. Kráčame turistickým chodníkom po modrej značke – sme na rozpakoch, pretože ideme stále viac menej dolu kopcom (pokiaľ nám je známe, hrady stoja zväčša práve na kopci). Stíhame však cestou obdivovať kaňon a meandre riečky Litava. Keď už neveríme, že nejaký hrad nájdeme, ocitneme sa na krásnej lúke, nad ktorou sa na kopci vypínajú ruiny hradu Čabraď. Vychádzame k nemu po chodníku a nestačíme sa diviť, aký je rozľahlý a napriek tomu, že ho jeho posledný majiteľ podpálil (v r. 1812 ) je zachovaných veľa múrov, ktoré naznačujú, aký musel byť majestátny v časoch svojej slávy.

Tak ako sa hovorí v sprievodcovi po hrade:

HRDÝ...kedysi slávny, bol centrom života a chránil banské mestá

POKORENÝ .. upadol v nemilosť, strávený plameňom, odsúdený na zánik, zahalený v hmle zabudnutia

V NÁDEJI...povstal z mŕtvych, aby  vydal svoje svedectvo a zaskvel sa v plnej kráse

Nechce sa nám opustiť jeho múry, ale je čas ísť...

Prázdne žalúdky už nástojčivo  volajú po obžive, tak bystro vykročíme na spiatočnú cestu.

Naša posledná zastávka na ceste domov je v Devičom v motoreste, kde mienime nasýtiť naše žalúdky. To netušíme, že znova nasýtime aj naše zraky – motorest má krásnu drevenú výzdobu (plastiky čertov, zvierat, sochy, drevený betlehem), ale aj množstvo zvierat – prepelice, pávy, moriaky, divé kačky, kozy, rybky,...) – naozaj je kde oči popásť, či urobiť nejaké foto .. posúďte sami.

A na dôvažok ešte aj výborná strava a milá obsluha. Krásne štyri dni plné zážitkov máme za sebou.

..a to je hľadaná víla Dudinka