Prvá májová sobota – my smerujeme objednaným
autobusíkom na Pohorelú. Touto cestou si spomíname na nášho bývalého kamaráta,
významného značkára Janka Škrovinu.
Po
vystúpení prvé spoločné foto a kráčame cestičkou smerom k prvej
zastávke Na ohrade. Obloha je síce zamračená, ale našťastie predpovedaný dážď
si dáva načas, takže pokračujeme už lesnou cestičkou ku vodopádu pod Orlovou.
Na jednej strane sa vytešujeme pohľadom na krásne žlté kvety záružlia,
odkvitajúci deväťsíl či drobné modré kvietky, na druhej strane musíme dobre
pozerať pod nohy, lebo celý chodník až ku vodopádu je zaprataný konármi
z vyvrátených či vypílených stromov, miestami aj celý strom križuje
chodník. Zdarne preliezame prekážky – je nám smutno pri pohľade na toľkú skazu.
Kedysi predsedníčka Elienka nazvala tento kút malým kúskom Slovenského raja.
Dnes však skôr pripomína mesačnú krajinu. Vodopád nás nesklamal – zdraví nás svojou bohatou vodnou krásou.
Fotíme vodopád, nás pri vodopáde,...Keď sa nasýtime pohľadmi aj fotoaparáty
dostanú svoje, vraciame sa späť, pretože cítime vo vzduchu dážď. Nikto sa však
nerozmočil, aj keď na spiatočnej ceste hustejšie mrholí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára