Utorkové ráno neveštila
zamračená obloha nič dobré – keďže sme však boli dohodnutí s TS mesta, že
nám kosci prídu pokosiť stanoviská na trasu, tak sme sa vyviezli gazom
mestských lesov hore na Geľbu. Traja kosci naštartovali svoje nástroje
a začalo sa kosenie. Hustá hmla sa zniesla na trasu, od Horehronia sa
blížila poriadna čierňava. Boli sme ešte len pri treťom stanovisku, keď sa
spustil dážď, ktorý pridával na intenzite. Chlapi (p. Puška, Dolňan a Erik
S.) sa nedali odradiť a stanovisko vykášali jedno za druhým tak, ako im to ukazovala
predsedníčka klubu turistov Elienka K. Odchádzali sme poriadne premočení, ale
spokojní, že sme všetko zvládli.
Do nitky mokrá odchádzala presedníčka domov na horúci čaj a šup
ohriať sa do postele. To ešte netušila,
že to nebolo posledné zmáčanie. Popoludní bolo treba ísť odviezť z CBA na
Mazorníkove zakúpené cukrovinky a vyložiť ich pri tajomníčke Mel. Ako na
protiveň sa znova spustil lejak, keď sme realizovali tieto činnosti. Za pomoc
pri odvoze a rýchlom naložení a vyložení stoviek kusov cukroviniek
patrí poďakovanie kamarátovi Jarkovi a turistom Ivkovi, Marekovi, Erike
a Elienke. Melanke za to, že jej každý rok založíme dom pokiaľ nenabalíme
cukrovinky pre 400 detí a nevyvezieme ich na koniec trasy.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára